Tak, ako každý začiatok aj tento bol nesmierne náročný. Nie preto, že by práca na golfovom ihrisku nemala svoje čaro, ale problémom bola angličtina. Vlastne nie tak angličtina, ale akási jej škótska mutácia. Niekoľko hodín za barovým pultom som teda využil na spoznávanie neznámych výrazov ako shandy, tops či cheers. Prvé dva slová označujú pivo zmiešané s limonádou v určitom pomere a tretie je synonymom slova thank you. Okrem pozície barmana som zastával aj „funkciu“ greenkeepera. Kosenia trávnikov a odpalísk či zbierania loptičiek som mal po troch týždňoch naozaj dosť. Klub má 700 členov, vrátane malých detí, či pánov v dôchodkovom veku a je najväčším v celom Edinburghu. Spolumajiteľom je Stewart – Škót, ktorý strávil niekoľko rokov na Slovensku a slovenčina je pre neho jazykom, v ktorom sa môže beztrestne vyjadrovať o všetkých hosťoch.
Edinburgh, 400-tisícové hlavné mesto, ma skutočne očaril. Architektúra dokonale splýva s krajinným prostredím. Kamenné múry a mohutné steny budov, neustále odolávajúce náporu vetra. Tak ako je pre Paríž typická eiffelovka, tak je pre „kráľovnú miest Škótska“ typický Edinburský hrad. Vyrástol na vulkanickej skale a jeho najznámejším obyvateľov bola Mária Stuartova. S parlamentom ho spája ulica, nazvaná Royal Mile, ktoré je skutočne dlhá jednu míľu. Zároveň je to miesto konania festivalov a sprievodov. Práve v Edinburghu pripravil William Smellie prvé vydanie najrozsiahlejšej encyklopédie Britannica, uznávaného zdroja informácií.
Počas môjho pobytu zavítal do tohto hlavného mesta aj futbalový klub FC Barcelona, aby odohral priateľský zápas s miestnym Hibernian FC. Predstavili sa všetky hviezdy, vrátane Henryho, Messiho a Puyola. Škóti sa prejavili ako dobrí hostitelia a súperovi dovolili streliť šesť gólov. Atmosféra na národnom štadióne s kapacitou 80 000 miest, bola jedinečná a diametrálne odlišná od tej slovenskej. Už je mi jasné, prečo sa Ostrovania celý týždeň tešia na víkendové zápasy. Pred takou kulisou totiž hráči podávajú vynikajúce výkony a na nejeden zápas sa spomína aj niekoľko týždňov.
Okrem iného som mal možnosť navštíviť celosvetovo známe lochnesské jazero a jeho obávanú príšeru. Tá sa má skutočne kde ukryť, keďže jazero je 30 kilometrov dlhé a v určitých miestach hlboké až tristo metrov. Aj napriek neustálej snahe sa mi podarilo zhliadnuť len jej plastového dvojníka. A tak jediným, kto naháňal strach bol miestny gajdoš – amatér.
O Škótoch sa všeobecne hovorí, že sú skúpi, ale ja môžem s čistým svedomím prehlásiť, že to nie je pravda. (Prejavilo sa to aj na výške prepitného.) Naopak sú štedrí a pohostinní. Samozrejme sa nájde pár jedincov, ktorí kazia dobré meno národa, ale tí sú v každej krajine. Taktiež sú to otvorení ľudia, ktorí nemajú problém konverzovať. Problém nastane až vtedy, keď ste fanúšik konkurenčného tímu. Športom číslo jeden je samozrejme futbal, ale vysoko v rebríčku popularity sa nachádzajú pre nás netradičné športy ako golf, rugby a kriket.
Je to krajina, ktorá mala a stále má čo turistom ponúknuť. Od pamiatok, cez nekonečné pahorkatiny až po kultúrne a športové atrakcie. Je ich veľmi veľa a preto si na návštevu Škótska, alebo len samotného Edinburghu, rezervujte hneď niekoľko dní.
Komentáre
suhlas